GRAU / architekti: Andrej Olah, Filip Marčák, Jana Filípková, Alexandra Májska, študenti spoluautori: Jan Chmurski, Maciej Kuratzyk, Michał Teodorczyk, študentka spoluautorka: Maria Pawłova, Katarzyna Oowczarska, Julia Kurnik, Aleksandra Gospodarek, Alickja Łosi
GRAU
Čajový pavilón nachádzajúci sa na brehu priehrady v Českom Tešíne vznikol ako intervencia vo verejnom priestore v rámci medzinárodného workshopu Mood for Wood. Pri rozmýšľaní nad koncepciou vychádzame z tradičnej japonskej architektúry čajových domov stvárnenej súčasným výrazovými prostriedkami. Pracujeme s jednoduchým konštrukčným princípom spájania drevených prvkov, ktoré vytvárajú komplexnú statickú štruktúru.
Pavilón pozýva ľudí k blízkemu zážitku s prírodou, zameraním pozornosti návštevníkov na vodnú nádrž - výhľadmi, zvukmi, pohybmi. Núti človeka zastaviť sa, spomaliť vďaka nekonečnému výhľadu do korún stromov, vymedzenému pohľadu na neohraničenú pokojnú vodnú hladinu a jemným uzatvorením sa od okolitých ruchov každodenného života. Do interiéru pavilónu sa pohodlne zmestí 6 osôb, sediacich počas čajovej ceremónie okolo stola tvárou v tvár, čo prináša obradu istý dojem intimity. Subtílna/ľahká, otvorená konštrukcia odkazuje na tradičný japonský interiér no vnáša do neho moderné prvky. Harmonicky a s jemnosťou zapadá do okolitého prostredia.
Do výsledného návrhu sa prenieslo niekoľko pravidiel tradičnej čajovej ceremónie. Pri vstupe do interiéru sa každý návštevník musí zohnúť, aby prešiel pod najnižším horizontálnym nosníkom konštrukcie, čo odkazuje na dvierka niriji - guchi, symbol rovnosti všetkých účastníkov ceremónie. Zároveň sa po vstupe otvára výhľad upriamujúci pozornosť na vodnú plochu. Nízky stôl uprostred dispozície vyzýva návštevníkov k sedeniu na kolenách ako je zvykom pre japonskú kultúru. Zavetrenie spodnej časti konštrukcie doskami preglejky poskytuje pocit súkromia a odpútania sa od šumov exteriéru.
Otvorený vstupný rám umožňuje priehľad do interiéru a okoloidúci vidia prebiehajúcu čajovú ceremóniu. Výška stola mu dáva univerzálnosť pri využití ako pri čajovej ceremónii, tak mimo nej ako lavica ponúkajúca miesto na sedenie a pokojné rozjímanie, nasleduje tak japonskú ideológiu sústreďujúca sa na jednoduchosť a estetickú sofistikovanosť. Stôl sa stáva jediným ústredným nábytkom pavilónu, jeho hĺbka umožňuje účastníkom ceremónie sedenie v úzkej blízkosti s pocitom vzájomnosti. Pavilón má multifunkčný charakter a okrem čajovej ceremónie vie fungovať aj ako príjemný letný pavilón s upokojúcimi výhľadmi do prírody. Pôdorys štvorcového tvaru odkazuje na jednoduchosť a použitie primárnych prvkov zobrazuje symbol hmoty a človeka.
Konštrukcia pavilónu je na pôdorysnej ploche o rozmeroch 3 x 3 m s výškou 4 m, čo je zároveň konštrukčná výška drevených smrekových hranolov štvorcového prierezu a maximálna povolená výška pavilónu. Surové drevené prvky sú doplnené jemnou látkou, ktorá prináša pocit útulnosti, ale necháva pavilón stále minimalistický, tak aby nerušil od samotnej ceremónie, od dosiahnutia pocitu pokoja a harmónie. Ďalšie použité materiály sú smrekové podlahové laty, brezová preglejka a strešná geotextília.
Hmota pavilónu vychádza z tvaru tradičných čajových pavilónov. Diagonálne upevnená textília v dvoch výškových úrovniach spolu s uzatvorením dvoch bočných stien brezovou preglejkou vytvárajú dojem súkromia a ochrany pred poveternostnými vplyvmi, slnkom a dažďom, ktoré poskytuje dom, ale zároveň ostáva rámová konštrukcia dostatočne vzdušná a otvorená umožňujúca prepojenie s exteriérom a vznik netradičných priehľadov. Textília v dvoch úrovniach prináša pavilónu istú hru, ktorá má evokovať tradičnú japonskú architektúru.
